Poděkování za pomoc v nouzi se dostalo dolanským hasičům

stazeny-soubor

Poděkování za pomoc v nouzi se dostalo dolanským hasičům

Ti ,o kterých je tento článek, projevili nesmírnou odvahu a udělali jen to, co se sluší  a patří.

Jednali jako zodpovědní občané a navíc byli i místními hasiči

Ako som stretla živých anjelov!

 

V piatok okolo štvrtej poobede som sa vracala z Jívovej do Olomouca. Išla som od kamarátky, ktorú sme boli navštíviť (tou istou cestou som len pred 2 hodinami išla opačným smerom). Aj keď som od kamarátky odchádzala trochu neskôr, ako som plánovala, hovorila som si, že všetko aj tak akurát stíham, a tak som sa schválne neponáhľala. Na Jívovej zostala malá kôpka snehu ešte snáď z minulého týždňa, ale nikde inde na ceste ho už nebolo vidieť.  Vozovka bola ale mokrá a hoci sa nekĺzala, snažila som sa jazdiť opatrne. Niekde na ceste pred Dolanmi – Véskou som zrazu videla pred sebou ľavotočivú zákrutu a oproti mne išlo auto. Tak som pribrzdila, pretože v tom mieste, kde sme sa mali obísť, bola cesta naozaj úzka. Miesto zabrzdenia ma ale moje auto prekvapilo šmykom, ktorý som na začiatku nevnímala ako veľký, preto som nepanikárila a skúšala ďalej mierne brzdiť. V zlomku sekundy som sa ale ocitla mimo vozovky a rútila som sa do priekopy pod cestou. Sklon bol dosť veľký, auto mám malé a ľahké, preto som bola šťastná, že ma nepretočilo na bok. Zastavil ma len náraz do stromu (už nie v rýchlosti, skôr v zotrvačnosti). V momente pred tým mi len napadlo, že je to vážne, a rozmýšľala som či mám mobil po ruke, keby som si rozbila hlavu alebo ostala uviaznutá v aute. Náraz bol tvrdý, ale našťastie mne sa vôbec nič nestalo, nevedela som však, ako je to vážne s autom a bola som trochu vydesená z toho, že je to realita a neviem ako si poradím. Vystúpila som rýchlo z auta, vybrala som si všetky dôležité veci a snažila som sa upokojiť. Prešlo okolo mňa pár šoférov, ktorí zastavili a pýtali sa čo sa stalo (vďaka za nich, je skvelé vedieť, že ľudia nie sú nevšímaví a sú ochotní pomôcť). Odpovedala som, že je všetko v poriadku, ale auto je na tom zle, takže asi musím zavolať nejakú odťahovku. V tom momente som sa len modlila k Bohu, nech mi pomôže a nenapadlo mi, že vlastne neviem čo spraviť, čakala som na nejaké riešenie. Jedných okolo-cestujúcich som poslala ďalej a druhých som sa spýtala či by mi neporadili nejaké telefónne číslo, pretože som vlastne nevedela, kam sa obrátiť. Tí mi niečo poradili, poďakovala som a zavolala som si.

Nerada obťažujem druhých so svojimi vecami a bolo pre mňa zvláštne, keď zrazu jeden pán autom vošiel do protismeru, tam zastavil a hneď sa aktívne pýtal, čo sa stalo. Povedala som, že som v poriadku a že si nejako musím teraz poradiť s autom. Tak ho obhliadol, zistil rozsah škôd  a oznámil mi, že nemám nikam volať, že mi pomôže, len mám počkať, že ešte príde. Bol to pre mňa šok, v tej chvíli mi naozaj nenapadlo, že do piatich minút ho uvidím aj s traktorom ísť k miestu môjho šmyku. Medzitým prišiel ešte ďalší pán, ktorý mi tiež aktívne pomáhal, až potom som zistila, že patrili k sebe. Takže asi do 15 minút od mojej autonehody som zrazu bola svedkom neskutočnej situácie. Aj keď som to videla naživo, naozaj nechápem, ako mi tak šikovne s jedným traktorom vytiahli auto z priekopy na úplne úzkej ceste do zákruty a do kopca. Auto sa ešte na chvíľu pri vyťahovaní dostalo k ďalším menším stromčekom, mala som pocit, že s priemerom tak aspoň 20-30 cm. Jeden z pánov, čo mi pomáhali rukami tieto tri stromčeky vytrhol v tom najširšom mieste kmeňa, mala som pocit že vidím Herkulesa J.

Do piatich minút bolo auto na vozovke a traja páni mi len povedali, aby som nastúpila a skúsila či viem naštartovať a či sa neprehrieva motor (aby sme zistili či sa neporušil chladič a či dôjdem aspoň do najbližšej dediny, prípadne do Olomouca). Jediné na čo som sa zmohla bolo len spýtať sa, ako sa volajú, prípadne nech mi dajú číslo účtu, predsa mali so mnou toľkú starosť a ušetrili mi veľa peňazí za odťahovku. Na Slovensku máme známych a určite by som si poradila jednoduchšie, ale autom tu v ČR dlho nejazdím, nemám kontakty ohľadne takejto pomoci a hlavne, koho by som zohnala v piatok večer po tme, keď väčšina mojich známych cestuje na víkend preč? Traja „anjeli“ mi len povedali, že sú hasiči z Dolan J. A že nech skúsim naštartovať a nezdržujem J. Neskutočná pomoc pre mňa fakt, nechápem, že nič nechceli a keby som sa neozvala, pravdepodobne už o mne nebudú nikde počuť, teda žiadnu odmenu si nevypýtali. Fakt ma to dojalo. Aby som v tej chvíli nerobila ďalšie komplikácie (predsa len som nevedela, do akej miery som poškodila auto a či ma dovezie až domov), nastúpila som a zmohla som sa len na ďakujem! Uvedomila som si, že sa akurát zotmelo (akcia sa podarila ešte do zotmenia).

Išla som teda v poriadnom strese či mi auto vydrží, ale s dobrým pocitom, že som stretla v podstate mojich záchrancov. Auto ma bez problémov doviezlo až na začiatok Olomouca. Tam som sa dostala do situácie, kedy som čakala na odbočenie doľava asi 3 minúty. Bolo to na križovatke smerom z Kopečku, je tam vždy plno áut na hlavnej ceste. V tej chvíli sa mi začalo dymiť z motora. Vedela som, že je zle a že musím vypnúť motor, rýchlo odbočiť alebo odstaviť auto. Nedalo sa však odbočiť, stále chodili autá a za mnou už stálo ďalšie, ktoré mi znemožnilo akýkoľvek pohyb do odstavenia auta z vozovky. V momente kedy som sa už modlila a chcela som vypnúť motor tam, kde som stála, sa mi konečne podarilo odbočiť, no k dymu sa pridal aj citeľný smrad, to som vedela, že je už dosť zle, a tak som zastavila hneď, ako sa najbližšie dalo. Našťastie auto prestalo dymiť, a tak som ešte chvíľu čakala, kým sa motor trochu ochladí. Nakoniec som ešte zavolala rodine, aby mi poradili čo robiť, no už sa vlastne nič nedalo, auto ostalo na mieste, do servisu s ním som mohla ísť až ďalší deň. Tak som si zašla na najbližšiu autobusovú zastávku, kde som na chvíľu „zamrzla“, keď som uvidela tento plagát:

Vyjadroval presne moje pocity! Cítila som sa v tej chvíli ako ten človek dole na obrázku, ktorý strašnou silou objíma svojho anjela strážneho, ktorý je pri ňom! Bola som vďačná Bohu za pomoc prostredníctvom ochotných a prvotriedne vycvičených hasičov z Dolan! Ešte raz vám ZO SRDCA ĎAKUJEM! Ste veľmi šikovní a naozaj ste mi neskutočne pomohli.

 

S pozdravom a vďakou,

 

Ivana

 

Děkujeme za upřímný dopis od paní Ivany a přejeme mnoho šťastně ujetých kilometrů v našem regionu.

DOLANŠTÍ HASIČI

 

You may also like...